|
Rád Konštantína Veľkého |
Plutko – Kočner |
Ostatné |
|
Sobota 10.2.2001 Neskoro večer asi o 21 hodine nás navštívili páni Leinerovič a pán Hatala. Leinerovič ponúkol akési listy, ktoré mali naznačovať niečo o založení nejakého spolku. Obsah, teda nejaké „krátke stanovy“ boli samé nezmysly, pokus o humanistické riešenie spoločnosti. Neprejavil som záujem ani o dokumenty ani o prihlášku. Debata bola otvorenejšia s tým, že som sa ich opýtal čo do mňa chcú. Leinerovič sa urazil a chcel odísť (škoda, že tak neurobil) ale ostalo to len pri reči. Blábolil o voľbách, o volebnej kampani bez peňazí a 90 % víťazstve. Absolútny nezmysel, dôkaz toho, že zo mňa robia „blbca“. Vraj nemám k nim dôveru, ja som tvrdil, že prečo by som mal mať k nim dôveru, pre mňa sú kritériá peniaze, lebo neustále sa niekto snaží, aby som ich nemal, nemal nielen na splácanie úveru, ale ani na politickú činnosť a dokonca čo je vrchol nemorálnosti ani na obživu rodiny. Dal som im Návrh zmluvy o budúcej zmluve, čo sa Leinerovičovi vôbec nepáčilo, vraj ja si nebudem klásť podmienky, ale oni si budú klásť podmienky, napokon sme sa aj trochu chytili, lebo ja som tvrdil, že z akého dôvodu si majú oni klásť podmienky. Hovoril som im o možnostiach predvolebného víťazstva nad HZDS, jednak založiť Ficovi protistranu na odobratie hlasov HZDS a jednak natočiť seriál o vodcoch HZDS, ich spolupráce s podsvetím, nečistých hrách SIS a jednej novinárskej rodine, ktorá bola nimi prenasledovaná za to, že ich podporovala. Toto by zasialo vo verejnosti absolútnu nedôveru k HZDS. Leinerovič a Hatala sa tvárili, že ich to zaujalo a navrhli mi, aby som o tom nikomu zatiaľ nehovoril. Že pravdepodobne zariadia peniaze, aby som mohol začať písať scenár. Je to hrozné - ale všetko nasvedčuje, že títo páni sú paralelná štruktúra SIS HZDS. Z praxe vyplýva, že ten kto hovorí, že pozná ľudí zo strany A, určite pracuje pre stranu B. Tak je to aj v ich prípade. Hatala údajne pozná Pitnera, Langoša, dokonca aj Dzurindu. Veď aj Mečiar, alebo Lexa, alebo iný HZDS ich pozná. Ale z tohoto vyplýva, že pracujú pre opačnú stranu, teda HZDS. To je naša smola. Na konci som im dal najavo, že ma nemôžu donekonečna balamútiť a povedal som im, že majú 14 dní, aby sa „vyfarbili“. Odišiel som od rokovacieho stola, ostala len Danka, prijala 300.- Sk ako pomoc. Leinerovič predtým na moju otázku koľko nám môže požičať peňazí, lebo sme absolútne v krajnej núdzi povedal, že má pri sebe veľa penazí, ale nepožičia ani 5 tisíc, ani tisíc, ani päťsto ani sto ani korunu. Vraj až sa naučím poslúchať. Odišiel som. Nemám žiaden ani ten najmenší dôvod, aby som ich pre niečo poslúchal. Povedal som mu, že moja sloboda a nezávisloť má hodnotu 28 miliónov korún. Manželka ich odprevadila k bránke, Leinerovič jej dohováral, aby so mnou pohovorila o dôvere, Danka im povedala, že dôvera je vážna vec, buduje sa niekoľko rokov a musia ju sprevádzať konkrétne činy, čo u nich zatiaľ nie je badať a prečo by sme im mali dôverovať? Sú to pre nás veľmi nebezpeční ľudia, mám podozrenie, že za nami chodia len preto, aby „mapovali“ situáciu aby nám mohli v budúcnosti fyzicky ublížiť. Sú to Grunovci a veľmi, veľmi pre nás nebezpeční. Dokonca som im naznačil, že nechcem dopadnúť ako Pašek, prezident ľadového hokeja, ktorý nespáchal sebevraždu, ale dvaja ho podržali a tretí mu strelil do hlavy. Leinerovič aj Hatala z tohto môjho výroku „zbledli“. Hovorili sme aj o Duckom o jeho príčine smrti. Ešte
raz. Sú to pre nás neprijateľní „priatelia“. Piatok 9.2.2001 Boli sme u Kamila, volal som s Ing. Kubincom, hovoril, že to čo sme poslali odišlo do Bratislavy, myslel tým žalobu za porušovanie základných práv a slobôd, ktorú sme zaslali do Lučenca. Požiadal som ho, aby nám zo svojich zaslal 500.- Sk. Sľúbil, že zašle. Keď sme sa vracali išli sme sa zastaviť v Zore, či tam nie je Alaxa. Cestou sme stretli poslanca Langoša, zastavili sme ho a porozprávali sa. Pozná Hatalu, bol za ním ráno a vie o tom, že sa máme my dvaja stretnúť. Nový model nechce, ale zaujíma ho porušovanie naších práv skupinou HZDS. Dohodli sme sa, že sa stretneme. Boli sme na pošte, prišlo 500.- Sk od Kubinca. Štvrtok 8.2.2001 Ráno o 7.30 hodine volal pán
Hatala „ Dobrý deň pán Molnár, tak dnes o 12 hodine v Zore, pán Alaxa to
zobral, treba podpísať plnú moc“. Opýtal som sa kedy príde pán Leinerovič,
ktorý mi sľúbil, že nám požičia 100 tisíc korún, aby sme mohli zaplatiť
telefón, internet, plyn, elektrinu, opravu auta atď. Povedal, že nevie, ale
možno ešte tento týždeň. Ja som mu teda povedal, že plnú moc nepodpíšem,
pokiaľ nebudeme mať tie peniaze. On povedal, že takto sme sa nedoholi, ja som
povedal, že zatiaľ sme sa nijako nedohodli. On povedal, že: „ako myslíte pán
Molnár, dovidenia“. Položil. Myslím si, že som mal pravdu, lebo sme sa nijako
nedohodli. On sám inicioval pomoc při riešení našej pohľadávky voči Slov.
Poisťovni a Slov. Sporiteľni, inicioval stretnutie s právnikom, ale na
ničom sme sa nedohodli. Nemôžeme dať v takých chúlostivých veciach
niekomu plnú moc na zastupovanie bez nejakých konkrétnych vzájomných
podmienok. Pridržiavam sa návrhu Mikuša, že treba nájsť sponzora, ktorý bude
tento právny vzťah financovať, dá peniaze aj nám na živobytie, zaplatí súdny
poplatok a dohodneme sa na odmene. Je mi to ľúto, ale inak to nejde. 3.2.2001 - sobota Večer počas filmu Prezident
prišiel pán Hatala, doniesol 3 ks tvrdých chlebov, dva tvrdé rožky, sáčok
obsekaných nôh z kureniec a jeden kurací chrbát, a dal mi 300.- Sk. Zmyslom
jeho návštevy bolo posedieť, pozeral telku a čakal čo budeme hovoriť my - ako
nové udalosti. 1.2.2001 - štvrtok Zavolal som Hatalovi 0905605331,
že kde sa máme stretnúť, stretli sme sa o 14 hodine v Zore na rohu
Miletičovej a Záhradnickej, zoznámil nás s právnikom - JUDr. Alaxa.
Vyrozprával som mu príbeh Slovenská poisťovňa, povedal, že si to cez víkend preštuduje
a potom sa vyjadrí. Ak to vraj bude vyzerať na úspešný spor, spíše s nami
plnú moc na zastupovanie. Spomenul, že to financuje pan Hatala, takže nemá na
nás žiadne finančné nároky. Od Hatalu sme pýtali nejaké peniaze, povedal, že
nemá, ale že nám zoženie. Zaplatil cech a odišli, chvíľku Hatala sedel pri
vzdialenom stole s Alaxym, potom odišiel a ešte raz sa s nami rozlúčil.
Tvárili sa, že sa nepoznajú, lebo si vykali. Náš postreh: pán Alaxy
"úraduje" tu v kaviarni, teda nemá žiadnu kanceláriu, takýto
právnici so väčšinou (JUDr.Peter Schmidl) agenti SIS alebo iných štruktúr. 31.1.2001 Keď sme sa vrátili z nákupu našli
sme si v schránke odkaz od Hatalu, že je v Riviere, aby sme sa ohlasili.
Prišli sme domov, najskôr sme sa najedli /udené kosti/ a potom sme sa s
Dankou vybrali do Riviery. Pri bránke sme stretli Hatalu a Mikuša. Hatala
parkoval s bielym Mercedesom pred nami, Mikuš pred Hujsovcami, ale išiel
preparkovať a zaparkoval pred Kadnárovcami. V Riviere sme debatovali o
všeličom, ale Mikuš zdôrazňoval, že vie zabezpečiť vonku prácu za 50 - 60
tisíc mesačne, keď som nereagoval, otvorene sa ma spýtal, či nechcem ísť
robiť von teda do zahraničia. Otvorene som mu povedal, že nie, lebo jednak sa
nenechám zlikvidovať a jednak mám veľa práce, každý mesiac musím vykonať 7-10 právnych úkonov čo je cca 70 strán
textu. Hatala bol viac ticho, len ma sledoval. Potom prišli nejakí páni medzi
nimi prezident polície pán Pipta. S jedným sa pozdravil pán Hatala, neskoršie
ten pán prišiel k nášmu stolu, podal si s nami ruky a odišiel. Prezident
polície Pipta si nás pri odchode poriadne prezrel. Mikuš neustále hovoril, že
Leinerovič je snílek, nemá peniaze, chce nejakú stranu, vraj som mu pobláznil
rozum, Vysvetlil som mu obsah článku Globalizácia, že všetko - aj zlé úvery -
hrajú komusi do karát... Dlho, dlho sme tam boli, už nám to išlo na nervy,
ale len zo slušnosti sme sa naďalej rozprávali. Zrejme preto aby nás znudili
a medzi rečou nám dávali pre nich dôležité otázky. Taký je život. Aj ja som
im v dlhom monológu povedal ako to tu všetko funguje, v jednom momente som
otvorene povedal, že aj toto stretávanie s nimi je len nejaká hra, lebo pre
mňa merítkom sú peniaze, a keď nevedia predať pohľadávku, nevedia požičať za
projekt a ručenie ďalšími právnymi vecami, tak je to len hra. Veľmi sa
urazili, Hatala chytil papiere a posunul ich ku mne, že on končí, Mikuš sa
zodvihol a povedal, že odchádza a hrali divadlo ako som ich
"znevážil", ale len ja som vedel, že mám pravdu a dal som im to
najavo. Potom som sa diplomaticky ospravedlnil. 29.1.2001 písané dodatočne, pán Hatala
prišiel až k nám s bielym Mercedesom ŠPZ BAT 27-79 , otvoril kufor, tam mal
staré vajcia pre svine a domáce zvieratá, predné pravé sedadlo mal spustené a
v celom aute mal starú zeleninu, pomaranče, jablká, vajcia a čo ja viem čo
všetko. Doniesol dva tentoraz mäkké chleby, čiastočne zhnilé mandarinky, syr
Lunex, dve tatranky, kakao pre deti. Staré zhnité pomaranče, aby sme si
povyberali tie dobré, vraj lepšie ako nič! Moja poznámka: To už ma prestáva baviť! asi 26.1.2001 Prišiel Hatala, auto som nevidel,
priniesol drevenú prepravku s nejakými starými potravinami a igelitovú tašku
s nejakým starým ovocím. Nechal nám to pri bráne a odišiel, vraj aby sme
hladom nepomreli. Automaticky som si vypýtal peniaze, vytiahol dvesto korún a
povedal "podelíme sa". Sto korún mi podal a sto korún si dal do
vačku, vraj sú zlé časy. Toto divadlo je veľmi priehľadné, ale čo máme robiť.
Musíme ho hrať. 24.1.2001 Ráno prišiel pán Leinerovič o 6.45
hod. a navrhol mi, aby sme išli do plynárne SPP, lebo o 8 hodine má vybavené
stretnutie s riaditeľom Lapuníkom na vybavenie našej podlžnosti. Zakúril som
do auta, kým som sa obliekal on očistil auto od snehu a námrazy. Deti ostali
doma, Otilke som povedal s kým a kam idem, lebo Danka bola v práci.
Natankovali sme za 500 Sk benzín, ktorý zaplatil Leinerovič. Cestou sme
prebrali ďalšiu spoluprácu. Povedal predstavu ako si predstavuje volebnú
kampaň. Dal som mu najavo, že to tak nejde, že to je len "náplasť".
Podľa neho chce zostať v anonymite, cestou letákov na školách chce doručiť
rodičom program, tak isto cestou zdravotných inštitúcií a dôchodcov. Dal som
mu najavo, že mu neverím. Navrhol, že nám dá peniaze a môžeme odísť zo
Slovenska, že mu ide len o môj politický program. Prišli sme skoro, sedeli
sme v aute a rozprávali sa. Ukázal mi fotografie svojej dcéry a hovoril, že
ju chce presadiť za miss Slovenska. Keď bude sponzorovať, tak musí ju
presadiť. Hotovo! Vyhrážal sa, že ak ho sklamem, tak uvidím. Ja som ho
upozornil, aby sa mi nevyhrážal. Ešte som nedal žiadne slovo, ale keď ho dám,
tak nie som zradca. Lapuník nás čakal, naskôr veľmi
neohrabane hovoril Leinerovič, povedal len, aby urobili splátkový kalendár.
Potom som ja povedal pár slov. Riaditel Lapuník povedal, že je to spor od 97
roku a nesúhlasí so splátkovým kalendárom. Potom pričiel aj Palo Hatala
0905605331. Leinerovič povedal, že teda to oni zaplatia celé, ale do konca
mesiaca. Riaditeľ sľúbil, že do konca mesiaca plyn neodpoja. Veľké prekvapenie. Ked sme sa
rozchádzali pred budovou plynárne, Hatala mi dal tašku s chlebom, vraj aby
sme si prilepšili, ja som si vypýtal 500 Sk, ktoré mi Hatala ochotne požičal.
Leinerovič mi tiež dal nejaké koláče pre deti. Ked som prišiel domov, zistil
som, že chleba je tvrdý ako kosť, zelenina stará a hríby hlivové tiež staré.
Aj Leinerovičove lekvárové koláče boli staré. Tak sme to s Dankou naložili do
igelitky a vyhodili pri Lafranconi.
Straré chleby mali ten význam, aby nám zabrali myseľ a čas nad tým premýšľať.
Starý trik. 18.1.2001 Druhá návšteva Leineroviča a
Hatalu, debata o všeličom a nakoniec o plyne. Vraj zajtra - to je v piatok -
aby sme prišli do plynárne. Navrhol som, že nech to predvybavia a zavolajú
nám. Súhlasili. Na druhý deň sa neozvali. Boli tu skoro hodinu a debata sa viedla
okolo Leinerovičovho zámeru vytvoriť základy pre politickú stranu. Náš názor,
že to je len trik, lebo mal pomýlené predstavy. Nevedel poriadne čo chce.
Grunove maniere, jeho škola. 16.1.2000 Prvá návšteva. Asi okolo deviatej
večer, keď sme už boli v posteli, ktosi hodil kamienok do okna. Pred nami
stáli dvaja chlapi. Boli povedomí. Išiel som na balkón a spoznal som
Leineroviča, ktorý bol u nás s Dr. Gallom. Obliekli sme sa a pustil som ich
dovnútra. Bol to Leinerovič a jeho priateľ pán Hatala. Prišli sa porozprávať
o mojom programe, lebo by ma chceli angažovať do predvolebenj kampane.
Hovorili aj o záujme vydávať podobný magazín ako Daniela. Na záver sa spýtali
ako sa máme, my sme spomenuli, že nám idú vypnúť plyn. Hneď sa toho chytili
ako by len preto prišli. Vraj to oni vybavia, aby som prišiel na druhý deň
ráno o 7 hodine pred plynáreň. Odmietol som s tým, že oni sa s nami už nebudú
baviť. Nech to najskôr predvybavia. Súhlasili a odišli. Pri odchode som si
vypýtal peniaze, Hatala mi dal 1.000 Sk. 11.12.2000 Asi o
18.30 hodine volal Tibor Karol Furst Mojš a spýtal sa ako sa mám a zaželal
všetko dobré k blížiacim sviatkom. Povedal som mu, že ako sínusoida raz
hore raz dole. Pýtal sa ako stojí internet, povedal som mu, že neviem, lebo
už dva mesiace máme odpojený telefón a tiež som sa ho spýtal či podľa
dohovoru nemá pre nás prácu na pravidelný príjem, povedal, že zatiaľ nie.
Ďalej sa pýtal či s pohľadávkou sme niečo utobili, povedal som, že nie
lebo keď sa niekto dozvie, že je za tým eštebé dá ruky preč, on na to, že ju
posunul tým správnym ľuďom, skupine ľudí. Zaželali sme si všetko dobré a
pozval som ho na návštevu, povedal, že ak mu to vyjde, príde na návštevu.. Náhodné stretnutie: Sobota 9.12.2000 o 9.20 hod na AU Ml.Nivy Sobota 9.12.2000. okno počítača 25x18cm Ráno sme
išli na autobusové nádražie, včera volala Dankina mama, že posiela balík.
Príchod autobusu cca o 9 hodine. Vyrazili sme električkou č. 9, pri
Lafranconi sme prestúpili na autobus č. 29, pod mostom SNP sme prestúpili na
autobus 70, cca 8.45 sme vystúpili na Mlynských Nivách. Na informácii som
zistil, že autobus z Veľkého Krtíša, ktorý ide cez Želovce odchádza z Krtíša
ráno o 5 hodine a v Bratislave je o 9.20 hodine a potom odchádza do Čiech.
Tak sme s Dankou čakali vo vestibule, preberali sme čo som ráno písal o
náväznostiach, súvislostiach a postupnostach krokov v našom prípade, že
musíme všetko stihnúť a zaslať ešte tento rok do Ženevy, taktiež o
"perpetum mobile" tvorbe ekonomického bohatstva pre Ameriku a cyklus,
ktorý je v čísle 66. Asi o 8.15 sa objavil Mariánov brat pán Mojš Kováč. Začal nám rozprávať o jeho projekte, že má
kontakty na Putina a čochvíľu vyrazí do Ruska za ním. Ja som mu hovoril o
čísle 66, pri tejto debate sme aj s Dankou pozorne sledovali príchody autobusov
cez veľkú sklenenú stenu priamo na výstupišti. Pýtal som od Mojša peniaze,
dlh za seminár, ktorý nám nezaplatil, vyhováral sa, že nemá ani len 500 Sk.
Navrhol mi vstúpiť do rádu namiesto
údajne zomrelého mága. Tiež sme sa bavili o obrazoch od Bazovského, hovoril,
že veľkomtúr Mojš Kováč má takéto kontakty, aby sme mu zavolali. Zrejme im je
blbo, že sa velkontur neozval, lebo sľúbil finančnú podporu. Napokon sme sa
dohodli, že on zavolá velkontúrovi. Naraz som sa spýtal, koľko je hodín, Mojš
nám s úsmevom na tvári oznámil, že je 9 hodín a 38 minút. Rozbehli sme sa na
výstupište a s hrôzou sme zistili, že sme zmeškali aj príchod autobusu o
9.20hod aj odchod autobusu 9.30 hod. Ako je to možné, že sme si nevšimli
prichádzať autobus, keď sme neustále bdeli a očami cez sklo kontrolovali
každý autobus? Starému vlkovi sa podarilo zastrieť našu pozornosť a tak nám nepriamo sposobiť hrozný stres, lebo balík starej mamy „blúdil“ tri dni medzi Slovenskom a Českom. 9.9.2000 (asi)
nás navštívil pán veľkomtúr Mojš a pán Hlava. Hlavná téma o web
stránke Rádu Konštantína Veľkého. Mojš ma neustále ubezpečoval, že potrebujem
mať stály príjem, aby som mal na telefón, živobytie a opravu domu. On
vraj zariadi sponzorov, ktorí ma budú sponzorovať a ja budem robiť svoju
prácu včetne vydávania novín... Hlava mal pripomienky takmer ku všetkému. Vyrobil som www
stránku Rád Konštantína Veľkého. 31.8.2000 -
návšteva, velkontúr Mojš a Mikuš. Mojš sa
zaujimal ako sa nam darí, chce nám zabezpečiť pravidelný príjem peňazí, chce aby
som robil to čo doteraz???? Chce, aby som na internete založil stránku Rád
Konštantína Veľkého, ktorá by obsahovala Dom vynálezcov a Dom humanity.
Chce získať sponzorov na projekt Dom vynálezcov. Mikuš má tie isté plány,
podchytiť vynálezcov, ale trochu inak. Medzi riadkami vyplynulo, že chce
múdrych ľudí získať do závislosti a odkúpiť ich nápady, vynálezy
a priemyselné vzory..... Jeden aj ukázal, na jeho meno, detská izba
učenia, malý nábytok s detskými pomôckami, stolička s počitadlom
a hodinami, skrinka s labuťou... celá stena s rôznymim
pomôckami... Sub.názor:
Myslím, že sa prišli vyzvedať čo robíme, lebo nemajú žiadneho informátora,
ktorému by sme dali priestor na priateľstvo. Mikuš narážal na výchovu psa,
evidentne mu bola prítomnost Maca nepríjemná.... Na záver nešiel na WC
u nás, ale otvoril auto dokorán, keď som sa prišiel nečakane rozlúčiť,
nebol pri aute, bol na WC (prieskume okolia) hlboko v kroví pred naším
domom!!! Na seminároch
„Človek na prelome dvoch tisícročí“, ktoré sme robili za účelom oboznámenia
všetkých predsedov mimoparlamentných strán a hnutí, seminároch
o našom postavení – potláčaní slobody prejavu sme sa zoznámili
s Tiborom Karolom Furst Mojsom, zakladateľom Rádu Konštantína Veľkého
a Fridrichom Hlavom. Zároveň sme ich oboznámili s Novým
modelom tretieho tisícročia. |
Vo štvrtok
1.2.2001 od Kamila som volal Plutkovi, hovoril, že Kočner príde až o 10
dní, on sa s ním pozhovára, potom mám zavolať. Z hlasu bolo cítiť ako
sa snaží byť kamarátsky ale podton a jeho aura nasvedčovali, že aj jemu
ide o to aby sa nám nedarilo, aby možno on sám mohol získať náš dom za
„babku“. Január:
Niekoľkokrát som sa pokúšal dovolať Kočnerovi, bezúspešne. Zavolal som
Plutkovi, sľúbil, že sa spojí s Kočnerom. Nato som sa dovolal Kočnera,
dohodli sme sa by som mu zavolal nasledujúci deň. Z môjho mobilu sa mi
nepodarilo dovolať, ale z automatu áno, dohodli sme sa, že príde poobede
okolo 15hodine do Riviery a potom mi zavolá. Neprišiel. 4.12.200 som mu
volal na mobil, povedal, že je mimo republiky a príde až 13 decembra. Je
to podozrivé, toľko chcel mať všetky podklady a teraz má čas. 30.11. sme sa
mali stretnút, ale on nemal čas, tak sme mu v obálke nechali komletný
návrh na žalobu proti Slov. sporitelne u barmanky v kaviarni na
palisádoch, kde sme sa stretávali. Pondelok
27.11.2000 Stretli sme sa
s p. Kočnerom, najskôr ohľadne predaja pohľadávky. Dali sme mu kompletný
materiál. Potreboval ešte Krajský rozsudok.
Na druhé stretnutie sme mu dali Krajský rozsudok a nahliadnut do
oznámenia Generálnej prokuratúry. Vyslovil ideu, že LC print je nedobitná
pohľadávka, ale teraz pracuju na mimosúdnom vymáhaní nejakej veľmi veľkej
pohľadávky so Slovenskou sporitelňou. Povedali sme mu aj o našom probléme
so Slov. sporiteľňou. Dohodli sme sa, že mu dáme podklady a jeho
právnici vypracujú žaloby. Na tretie stretnutiesme mu dodali kompletné
materiály aj ohľadne Slov. poisťovne. 27.11.
o 8.30 hod. sme mali pojednávanie, ospravedlnili sme sa. V tento
deň sme sa stretli s Kočnerom, odovzadli sme mu podklady, písomne
vyjadrenie ku skutočnostiam so Slov. poisťovňou. Dohodli sme sa, že mu dáme
aj podklady so Slov.sporiteľňou. V utorok 5.11.
sme sa opäť stretli, doniesli sme mu Krajský rozsudok. Vyslovil názor, že
lepšie sa bude vymáhať proti Slovenskej poisťovne. Údajne je teraz taká
situácia, že vymáha väčšiu sumu mimosúdnou cestou od Slov. sporitelni,
nakoľko pred privatizáciou dostali príkaz vyrovnať všetky pohľadávky
mimosúdnou cestou. V pondelok
4.11. sa máme stretnúť. Uvidíme, čo Ďalej. Stretli sme sa, prišiel
s omeškaním, v kaviarni bol aj Martin Valent. Dali sme mu podklady
na pohľadávku. Chcel ešte aj Krajský rozsudok. Genéza PLUTKOOd roku 1970
som pracoval v televízii od asistenta po produkčného a pomocného
režiséra. V HRVDM pracoval interný osvetlovč Štefan Kondrót, rozvedený
jeho exmanželka bola podplukovníčka u polícii a jej nový manžel
veliteľ hasičov v televízii. So Štefanom sme boli kamaráti, chodili sme
na pivo, do vinárne, aj s Jánom Buzgovičom, Ľubom Matúškom a celá
partia okolo Jara Juríčka, nebohého Romana hutiru.... Štefan mal dve
deti, dcéra si zobrala o 14 rokov staršieho hasiča z robory od
nevlastného otca. Syn Maroš, veľmi ambiciózny. Za socializmu robil
v zahraničnom obchode, vyštudoval zahraničný obchod s titulom Ing.
Bol v Líbii a kade tade. Natáčal som mu svadbu, deti a tď. On
mal kamaráta Stana Plutka, ktorý mi požičal 600000 Sk po „nežnej revolúcii“
aby som mohol začať vydávať noviny. Úrok 15% mesačne, do zálohy som mu
zastavil dom, len tak medzi kamarátmi ale písomne. Mal som problém mu peniaze
vrátiť, chcel môj dom, ale medzičasom som ho riadne založil banke. Plutko bol
sklamaný, vyhrážal sa „nezabudni, že máte deti a im sa môže všeličo
stať“... Napokon som mu ich vrátil z nového úveru, účtovníčka to vôbez
nezachytila do ekonomiky načo som protestoval ale už to bolo odovzdané aj na
daňový úrad. Potom sa
vytratili z môjho života. Kondróta som
zachytil až neskoršie, že je osobným sekretárom štátneho tajomníka
ministerstva financii Bahyla alebo Baryla tak nejak. Netajil sa, že pozná
Lexu osobne aj niekoľkých exekútorov. Som
presvedčený, že sú to štruktúry HZDS. Raz
v Dúbravke asi v októbri 1999 som stretol Plutka, vyrozprával som
mu o mojej pohľadávke, on zavolal Kočnerovi a skontaktoval ma
s ním. To je genéza Molnár – Kočner – Plutko – Kondrót! |
8.3.2001 Po prepúštaní zamestnancov v komarnanskej lodenice prepukol nový problém. Trnavská nemocnica nemá peniaze. Amputovaná noha sa našla na smetisku. Nefunguje spalovňa, nevyvážajú smeti. Operácie sa robia len akútne, lôžková časť len vynimočne. Hrozí kolaps. NA strane druhej atómová lobby sa topí v miliardách!! Našu pohľadávku LC print Lučenec sme ponúkli desiatkam podnikateľom a rôznym ľuďom. Každý po čase, keď si zistil o čo ide, nechcel mať s nami nič spoločné, ba ani za 1/3 ju nechcú odkúpiť. Je to jasný signál, že sme na nejakom zozname, ktorý tu oficiálne funguje asi pri SIS alebo nejakej spriahnutej agentúry. Tam sa „úspešní“ podnikatelia poinformujú a dozvedia sa o osobách s ktorými chcú uzatvoriť nejaký obchod, konkretne v našom prípade, že sme „nežiadúci“, ktorí nesmú dostať ani krunu, lebo sú v rozpracovaní. Preto nemôžeme predať pohľadávku LC púrintu, je to tak! Fuj, hanba – eštebácky štát!! Pár dni po
operácii asi 17.1.2001 volal jeden pán, že sa chce s nami stretnúť,
dohodli sme sa a prišiel osobne o hodinu rovno k nám.
Preukázal sa určitým preukazom štátnej správy a ponúkol nám pomoc,
v súvislosti na našú sťažnosť
podanú do Strasburgu. Ukázal nám aj písomne poverenie od istého úradu štátnej
správy. Dohodli sme sa, že sa nabudúce stretneme a vyrozprávame mu náš
príbeh. Prvý dojem bol dobrý. Asi 24.1.12001
prišiel náš nový priateľ, sadli sme si do auta a vyrozprávali sme mu náš
príbeh. Pozorne počúval, sedeli sme asi od 9 hodine do 11 hodine. Povedal, že
najbližšie sa stretneme a urobí si písomné poznámky aby nám mohol
pomôcť. Odovzdal som mu kópiu podania na súd do Lučenca za porušovanie naších
základných práv a slobôd a politických práv. Rozsiahli materiál aj
s obrazovou prílohou. V pondelok 5.2.2001 volal náš nový „priateľ“ a dohodli sme sa, že mu v stredu podrobne vyrozprávame náš príbeh a on si bude robiť poznámky. V stredu 7.2.2001 sme spolu odišli do prepožičaných priestoroch asi o 10 hodine a vyrozprávali sme mu náš príbeh. Naše rozprávanie si zapisoval na klasickom pisacom stroji. Potom písala aj Danka. Skončili sme při zberných surovinách Havašom asi o 14.30 hodine. Najbližšie pokračujeme Havašom „ Intímny portrét prineznej Diany“. Dohodli sme sa na nasledujúci deň. Prípad: Jurko Nosek, zamestnanec pošty jako prekladateľ, mal problémy s každým zamestnaním kvôli alkoholu. Rozprával jako ho chytali do SIS, bol aj na testoch, ale napokon ho neprijali. Prekladal mi podnet do francúštiny, vedel, že kedy ho zasielam do Strassburgu. Prekladal list pre Busha seniora jako aj pre Segalu. Naposledy mi rozmnožoval akciu „molnárovci“, ktorá sa prevalila. Jedine on a nikto iný len on mohol zariadiť aby mi zobrali listy od Molnárovcov. Lebo vedel adresu Poste restante na kramárskej pošte. Druhé vysvetlenie, že aj Danka je na pošte sledovaná a adresu Poste restante prezradili jej blízki spolupracovníci. Podstata akcie bola v tom, že som opísal menovcov Molnárovcov z telefónneho zoznamu a v prvej fáze som odoslal 200 obálok na bratislavské adresy s ponukou založiť spoločné družstvo Molnárovcov. Při osobných stretnutiach s členmi našej rodiny napríklad Zorky Hudecovej sa táto myšlienka veľmi páčila. Stroskotalo to na tom, že hneď na druhý deň som dostal jedel list od pani Molnárovej, ktorá celú akciu veľklmi skritizovala a tým to skončilo. Na Poste restante nepriešil už ani jeden list. Jeden neskoršie zablúdil na našu súkromnú adresu Ján a Daniela Molnárovci, Devínska cesta 16, 841 04 Bratislava. Nik ma nepresvedčí, že nebol záujem!!! Celé to zosabovala SIS alebo iná tajná služba!!!! Ešte pred vianocami sme sa stretli s Vlastom Grossom, sľúbil, že sa popýta ohľadne našej pohľadávky, vraj sa niekomu, koho pozná zíde, lebo potrebuje LC print Lučeneckú pohľadávku na vykrytie zi vzájomných dlhov. Údajne firma LC print Lučenec niečo tlačila a tá firma jej ostala dlžná!!! Viac sa neozval a ani sme ho nenašli na adrese doma ani telefonicky. Pohľadávku sme ponúkali v lete aj „šéfovi“ zbrojnice či strelnice na Devínskej ulici pri kamenolome. V jeho reštaurácii sme videli niektorých poslancov HZDS a boli tam aj na „pive a gulečníku“ colníci v službe s autom. Napokon ju odmietol. V dôverjnej správe je zaznamenaná !zvláštna udalosť“. Niekoľko mesiacov nás „zdržiaval“ šéf Lunapraku jeden z dvoch bratov majiteľov a poslanec miestneho úradu a tiež spriaznená duša SNS, neustále si dal pohľadávku preverovať, napokon vraj je nevýhodná, celé to trvalo dva mesiace, raz nebol on, potom zase ten čo ju overoval a tak stále dokola, potom sme zľavili, ponúkali sme ju za 1/3 – nu. Opäť plynul čas, po meciaci odpoveď, že nie. Politické postrehy: 6.2.2001 o 13 hodine. Včera som vyslovil Danke novú myšlienku na veci. Išli sme v električke a pozoroval som tváre ľudí a rozmýšľal som prečo sú niektorí takí zlí ako Jajcaj, Grun, vyšetrovateľ, prokurátor a podobne. Prečo pre nejaké svedectvo zabijú človeka ako v prípade Černák, prečo pre nejaké tvrdenie zabijú človeka, prečo aj nás prenasleduju priam neľudsky pre nejaké naše tvrdenie o slobode a demokracii. Na druhej strane všetci poslanci sú „dobrí“ lebo zatiaľ ani jeden sa nevyhlásil za zlého, ani jeden člen vlády sa nevyhlásil za zlého. Podľa nich všetci zú zlí len oni sú dobrí. Majú zrejme patent na „rozum“. Opak je pravdou, lebo zase z povedomia je zrejme, že národ je dobrí ale poslanci a vláda sú zlí ľudia. No teda ako to je?. Preberme si nejaké príklady, simulované modely správania. Ak by som do stredu mietnosti položil tisíckorunačku a povedal by som, že je toho kto ju prvý zodvihne, tak neviem, neviem, či by sa našiel niekto, kto by sa vôbec nepokúsil zobrať si tisíckorunačku. Pročko vo svojích televíznych reláciach dokazuje, že ľudia sú za peniaze ochotní robiť čokoľvek, hádzať sa tortami, liať si na hlavu farby, nechať si špárať v nose no proste čokoľvek. Niekto si povie, že to je len z dôvodov TV šou. Nie! Záver: Všetci sme zlí, máme zdedené zvieracie pudy, veď pochádzame z Opice! Aj keď sú medzi nami len malé rozdiely v čestnosti, to uznávam, ale všetci sme zlí. Záleži len na okolí do akej miery sme zlí. Zlo len zmenilo svoju podobu, lebo „džina“ vypúšťame z flaše tak aby to nikto nevidel. Sila okolia je priamoúmerná k našej zlobe. Čím silnejšia „mafia“ tým sme neľudskejší!!! Je to tak a nijak inak. Preto nová spoločnosť musí s týmto počítať. Spomínam si na svoj volebný klip v ktorom som hovoril „musíme vybudovať taký ochranný mechanizmus, ktorý nás bude chrániť aj pred vlastnými negatívnymi emóciami“ – svätá pravda. Za socializmu boli len dve silné zoskupenia, 1. Komunistická strana, 2. Štb. Ideologia komunistickej strany nedovolovala aby sa v tých najnižších stupňov páchala veľká krivda, i keď sa členovia navzájom podporovali, teda tvorili istý klan nad ostatnými nestraníkmi. Čím vyššie bolo postavenie tým bol klan silneší a mocnejší a tie najvyššie miesta potom už ovplyvňovali políciu, prokuratúru a súdnictvo. Najsilnejšia bola Štb, dôkaz o jej sile vyvrcholil „nežnou“ revolúciou. Dnes už je každému jasné, že revolúciu nevymyslel kurič s hercom, ale že to bolo dokonalé divadlo v ktorom scenáristi aj herci boli príslušnici Štb. Teda, tí ktorí nám vládnu aj keď skyrou formou sú vysokí funkcionári komunistickej strany a vysokí dôstojníci bývalej Štb. Vytvorili silný klan. Aby zachovali dojem demokracie tak sa postupne tí ambicióznejší oddelili od „základu“ a založili si vlastné politické subjekty. Tak vznikla „pluralita“ politických strán na našej scéne. Ovšem málokto vie, že je to len divadlo. Nikoho „nezávislého“ nepustia ani medzi seba ani do politiky ani do parlamentu. Taká je holá pravda. Zlo pramení od nich, oni ho vymysleli, vypustili džina v boji o moc. Preto nová spoločnosť musí s týmto historickým dôkazom počítať. Všetci sme rovnako zlí, záleži len na okolí „ Zlodej kradne len do vtedy, pokiaľ mu to okolie dovolí“. Boj alebo miernejšie povedané súťaž musí prebiehať v medziach dovoleného „obmedzovania“, lepšie povedané v medziach ľudskosti. Je neprípustné aby v politickom zápase sa používali také metódy akými sú:
Je nanajvýš nutné aby sa do tejto hry zapojili aj „nezávislí“, ktorí jediní môžu vniesť do tejto neprehľadnej hry upokojenie. Ak nevstúpia do hry „nezávislí“ respektívne ak im to obe strany nedovolia môže nastať nezvládnuteľná situácia a do nekonečna sa budú opakovať procesy pomsty! Žial pri týchto procesoch dopláca veľa nevinných ľudí, ktorí sú do týchto hier zatiahnutí proti svojej vôle, alebo z donútenia. Východiska praktické metodolické s jasnou koncepciu. Nvodobé „zlo“ je zapríčinené honbou za peniazmi. Medzi najpopulárnejši spôsob ako „nekalo“ získať peniaze je nedodržanie zmluvných podmienok a tak profitovať na úkor druhého! Na druhom mieste sú klamstvá, zavádzanie a uvádzanie do omylu pomocou ktorých sa jedná skupina obohacuje na úkor druhej skupiny obyvateľstva. Na treťom mieste sú otatné „triky“, ktoré využívajú medzery v legislatíve „tunelovanie“ a rozdiel práv a zodpovednosti medzi fyzickými osobami a právnickými osobami. Fyzická osoba ručí celým svojím majetkom, kým právnicka len do výšky 200.000 Sk. Táto diskriminácia je využívaná na rafinovanú likvidáciu nepohodlných ľudí. Definitívne ustanoviť základne poznanie o človeku, že člověk pochádza z Opice a preto sú v ňom geneticky uložené zvieracie pudy, krvilačnosť, dobyvačnosť, lstivosť, panovačnosť ale aj láska k bližnému, rodine, deťom a snaha brániť si svoje teritórim svoju rodinu a deti za každú cenu. Na základe empirického poznanie priznať, že okolie a priame prostredie má veľký vplyv na chovanie a správanie človeka, že ľudia vnímajú kolektívne myslenie a k nemu prispôsobujú svoje správanie. Prijať základne pravidlo života ľudí v spoločnosti „ vzájomne si ochraňovať základne ľudské práva“. Prijať druhú zásadu života v spoločnosti „ medzi základne ľudské právo patrí sloboda prejavu“ na strane jednej a „medzi základne povinnosti štátu je okamžitá ochrana při porušení základných ľudských práv“. Prijať tretiu zásadu života v spoločnosti „vždy musí byť potrestaná príčina a následok príčiny musí byť zo zákona amnestovaný“. Pokiaľ nebude schválený taký mechanizmus, ktorý neodkladne zabráni lstivému obohacovaniua liknavému riešeniu sťažností, nebude spravodlivosť. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžeme povedať, že ľudia sa stávajú „zlými“ lebo vedia, že domáhanie sa práva je veľmi zdĺhava cesta a preto si môžu bezpečne dovoliť porušiť predpisy, dohovory, zmluvy a zákony. Od doby porušenia věci až do doby právoplatného rozhodnutia o věci v bežnej praxe prejde niekoľko rokov, v karjných prípadoch 6-8 rokov, čo je pre život občana bez ohrozenia neprijateľné! Jako prvý krok třeba odstrániť nepružnosť prvotného úkonu. Už v prvom konaní je polícia nepružná! V ekonomickej oblasti chýba taká účinná prevencia ako sú policajti na križovatek s právom pri porušení dopravných predpisov okamžite vodiča zastaviť a na mieste ho pokutovať, pri vážnejšom priestupku mu odobrať vodčské oprávnenie a pri ešte vážnejšom priestupku mu prostredníctvom ďalšieho orgánu zakázať činnosť. Takáta „polícia“ musí vznikúť aj v ekonomickom živote! Ekonomický život je tak isto dôležitý ako život fyzický. Človek môže zomrieť od hladu, môže byť poškodený od nedostatku výživných potravín práve následkom ekonomického nedostatku „ ekonomickej havárie“ Kedže o poriadok sa stará polícia, ktorá má organizačné členenie na udržanie poriadku a doržiavania zákonov musí práve polícia byť nekompromisne nezávislá. Zatiaľ v praxi to vyzerá tak, že polícia je spolitizovaná a vytvára priestor pre zneužitie politického zápasu na ekonomické obohacovanie jednotlivcov. Ľudia sú zlí, keď im to okolie dovolí, preto je potrebné:
V rozhodovaní vyšetrovateĺov prijať zásadu „truimirádu“, teda v životne dôležitých rozhodovaní o občanovi rozhodovať tímovo za účasti dvoch panelovo vybratých „kolegov“.
Obžalobu môže prokurátor vzniet až po oponentúre teda konania za prítomností obvineného a jeho obhajcov a konečné rozhodnutie uskutočniť v senáte za účasti dvoch panelovo vybratých prokurátorov.
Zaviesť systém rozhodovania poroty, tak jako to umožňuje americké súdnictvo, ale aspoň zaviesť triumvirád, rozhodovanie uskutočniť v senáte za účasti dvoch panelovo vybratých sudcov.
Zapojiť počitačovú techniku v prvotnom procese vybavovania najmä ekonomických vecí, ktoré priamo ohrozujú základné ľudské práva. Do 48 hodín vydať „predbežné opatrenie“ elektronickým sudcom a poškodenému zabezpečiť okamžitú finančnú pomoc aby sa minul cieľ „útočnikov“ privodiť stav núdze při ekonomickom boji o prežitie! V Dánsku sa Ústava upravujel mechanizmo, že návrh sa podáva v jednom volebnom období a schvaľovanie prebieha v druhom volebnom období.
|
|
|
|
Politická vízia: